Miroslav Cipár

No a tie šesťdesiate roky, oni boli, oni boli zaujímavé aj kvôli tomu, ... že oni prinášali taký kontakt so svetom. A tie kontakty so svetom boli úžasné. Hlavne, povedzme, cez tieto medzinárodné podujatia ako je, bolo to Biennale Danubius. Predstavte si, že v šesťdesiatom ôsmom roku sú tu ešte tanky a my organizujeme svetové bienále v Dome umenia. Dokonca vtedy existuje, ja som bol v prípravnom výbore, tak môžem to povedať, povedať tak ako zodpovedne, že bol dokonca, bola dokonca, ... bol bojkot časti výtvarníkov, ktorí hovorili, akože neotvorme to bienále, aby všetci vedeli teda, že sme obsadení. Dajme, dajme na vedomie. A druhá strana, ktorej som bol aj ja zástanca, práve naopak: Musíme urobiť, aby sme ukázali teda, že bez ohľadu na to, že čo, že či sú tuna kanóny alebo nie, takže urobíme to, čo chceme. Aj, aj že sa nebudeme nikoho pýtať. No tak a to bienále bolo posledné, prvé a posledné. Odvtedy nebolo. A to malo, to bola nádej preto, lebo ono mala byť pandánuom práve toho Bienále mladého umenia v Paríži, čiže to malo byť každý, teda striedavo, raz v Paríži, raz v Bratislave.

Áno, ... ten august ma zastihol v Bratislave. My sme vtedy mali malé deti a sme spechali rýchle, sme nasadli do auta a sme išli do, na Kysuce ku mojím rodičom. To bola taká... My sme bývali v centre mesta na Michalskej ulici, nemali sme také nejaké dobré pocity z toho. Hoci ja som nášho syna, ktorý mal vtedy – on je v šesťdesiaty druhom roku, to znamená, mal šesť rokov, šesť rokov mal, som ho za ruku doviedol až ku univerzite a sme sa pozreli na tanky, takže potom moja žena lamentovala: Preboha, ty si sa zbláznil. V tých časoch, lebo to bolo vtedy také horúce. Vtedy sa všeličo, ešte občas sa strelilo, tam a tam. Takže šesťdesiaty ôsmy rok bol... bol taký, no... Však šesťdesiaty ôsmy rok, ... niečo sa začalo a skončilo a v tom auguste, v tom auguste to bolo už také... už to bolo také, také smutné.

Ja som nebol preverovaný preto, lebo som bol v slobodnom povolaní, čiže mňa nemohol nikto zakázať. Mňa jedine mohli zakázať vydavateľstvu, že ak príde Cipár, tak mu nedajte alebo musíte nám to potom poslať na Ústredný výbor, aby sme si to pozreli, čo urobil. Lenže ja som ale nerobil takú problematickú prácu. Som robil vlastne takú, takú tú ... obyčajnú grafickú prácu... Ale bol som... Takto, že po tých dvoch rokoch alebo po roku, keď som prišiel z Indie, tak vlastne som vstúpil do toho, do toho močiara, teda ... vtedy, čo bolo to najhoršie obdobie, kedy, kedy boli ľudia odsúvaní nabok. ... Mňa sa to nedotklo teda takýmto spôsobom, ale, ale viem o tom, že, že sa to dotklo mnohých našich priateľov.