František Kardoš

V mojom prípade to bolo tak, že ja som pricestoval po dlhom čase do Rožňavy v noci a ráno ma zobudili. 21. ráno ma zobudili rodičia, že sú tu vojská, ruské vojská v Rožňave. Samozrejme, to bolo prvé, že človek išiel vonku pozrieť sa na to a sledovali sme to fakticky od, celé doobeda, prechod vojenskej konvoji cez mesto. Pravidelne to prichádzalo. No a v konečnom dôsledku došlo k takému ani nie konfliktu, ale zastal, zastal, na Košickej ceste zastavili konvoj, ako je most cez potok ... , kúsok nižšie, tam fakticky kvôli niečomu zastalo jedno auto a mladí chlapci tam prišli ponad cestu a v podstate nevedeli sa pohnúť autá vojenské, zablokovali cestu. Neviem odhadnúť čas, ale cez dobrú hodinu to tam stálo, a fakticky, to sme mali informácie potom, že tá kolóna je tak dlhá, že už od Sorošky ako prichádzali dole, už ako je tá štvorkrižovatka pod Soroškou, už bolo naplnené, takže začali púšťať vojenské autá cez obce Lipovník, ... Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice, aby obišli Rožňavu. Potom ... po určitom čase sa objavil vrtuľník, krúžil nad nami a zrejme dostali befel vojaci na odchod a iné možnosti neboli zrejme, lebo tam stáli len nákladné autá, vyššie na Košickej ceste od tej križovatky zhruba možno sto metrov stáli tie tanky. A tých tankistov ako, boli ako prístupní, debatovali ako s Rožňavčanmi tí tankisti. Oni potom dostali befel, no a nevedeli, nevedeli to urobiť nijak inakšie, že z tej starej Košickej cesty po takom svahu sa dostali na Jovickú cestu, tam to sa dalo urobiť len s tankom, no a, a tie tanky úplne malým, malým tempom sa približovali k tomu mostu. Vychádzali ako z tej bývalej Jovickej ulici, na tú ... na to rázcestie ako, kde sa stretáva tá stará Jovická a Košická cesta tesne pred mostom. A tam fakticky ľudia stáli a videli, že tanky už nezastanú, tak odstupovali, odstupovali pred tým tankom a on pokračoval a prichádzal tank, prichádzal tank na most a zrejme museli urobiť otočku, aby sa dostal na most. No a to nešťastie bolo ako ľudia, ktorí tam stáli blízko, tak odstupovali nabok a zrejme pán Ceberaj (Pozn. ÚPN: Obeťou bol Štefan Ciberaj) sa postavil, odišiel spred tanku a postavil sa k múru na ten, ... pri tom dome hneď vedľa potoka. A keď tank, keď sa točil, tak normálna pásom pritlačil, pritlačil jeho na stenu. Pritlačil ho na stenu a fakticky zrejme došlo k... to bolo veľmi nešťastné, nešťastie. My sme tam boli ... ako chlapci a videli sme to bol veľmi, veľmi, veľmi špatný pohľad. Ľudia boli ... z toho nešťastia ako ... zdesení, lebo vidieť to, to nebola vôbec nejaká sranda. Samozrejme, bol problém, aby aj sanitka tam prišla, lebo tam bola spústa ľudí,... nedalo sa pohnúť. Nakoniec prišla sanitka, zobrali. A tým pádom už ale tie tanky pokračovali ďalej a uvoľnili, uvoľnili cestu pre kolónu, predtým. No a samozrejme, prichádzali tie autá. Po tom, čo sa stalo, tak ľudia na tej križovatke pri potoku na tie nákladné autá hádzali kamene, všetko. Bol to tiež veľmi nepríjemný pohľad, lebo aj tí vojaci tam boli zranení za sklami ako išli s tými autami. Bolo to veľmi, veľmi hektické, veľmi ... nepríjemný pohľad.